Mária Bieliková je odborníčkou v oblasti informatiky, v decembri 2015 sa stala dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Je tiež držiteľkou titulu IT Osobnosť roka 2016. Od roku 2020 pôsobí v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií (KInIT). V KInIT vypracovala dlhodobú víziu a stratégiu inštitútu. Venuje sa tiež výskumu zameranému na analýzu interakcie napríklad medzi človekom a počítačom. V rozhovore nám porozprávala o tom, čo v skutočnosti je umelá inteligencia a prezradila aj jej slabý bod.
V rozhovore sa dozviete:
KInIT je nezávislý a neziskový inštitút na Slovensku, ktorý sa zaoberá výskumom inteligentných technológií. Združuje a vychováva expertov pokrývajúc umelú inteligenciu a viaceré oblasti informatiky aj v prepojení na ďalšie disciplíny. Záber inštitútu, ktorý vznikol v roku 2020, je pomerne široký. Zaoberá sa spracovaniu webových a používateľských dát vrátane dezinformácií, analýzami pre zelenú energiu, prirodzenému jazyku, etike v informačných technológiách a informačnej bezpečnosti.
Množstvo ľudí si pod umelou inteligenciou predstaví svojvoľne sa rozhodujúceho robota zo sci-fi filmov, ktorý sa chystá ovládnuť svet. Viete nám priblížiť, čo je umelá inteligencia?
V prvom rade je to vedná disciplína, ako informatika či strojárstvo. Spomínam to preto, lebo dnes nájdeme množstvo vyjadrení, kde umelú inteligenciu zhmotňujeme, akoby to bola bytosť, čo samozrejme nie je.
Ľudia ju vytvárajú. Nastavia algoritmy, zabezpečia dáta, zadefinujú správanie systému. Ten sa následne učí aj v situáciách, ktoré nemuseli v skutočnosti ani nastať. Napríklad, rozpoznanie dopravnej značky. Tá môže byť niekde umiestnená tak, inde nakrivo, niekde je väčšia, inde je na nej trochu snehu a systém umelej inteligencie ju vie aj napriek tomu rozpoznať. Jedna vlastnosť, ktorú by som pri umelej inteligencii zvýraznila je, že sa vie učiť.
Na čom v KInIT-e v poslednom čase pracujete?
Ak by som mala povedať novinky, tak je to spracovanie prirodzeného jazyka s firmou Gerulata Technologies. V KInIT sme pomáhali pri jeho realizácii a aj ho metodicky vyhodnocovali, čiže Slovensko už má svoj veľký neurónový jazykový model SlovakBERT.
Nedávno sme dali von Označkovač dezinformácií, jednoduchý nástroj do prehliadača, ktorý umožní nahlásiť hoax. Nám to pomôže vytvoriť databázu, na ktorej sa budú môcť trénovať algoritmy.
Kolegovia teraz tiež pracujú veľmi intenzívne na disagregácii spotrebičov, čiže máte dáta z merača a musíte odhadnúť, ktorý spotrebič bol vypnutý či zapnutý. To môže slúžiť na rôzne optimalizácie spotreby energie.
Za vašu kariéru ste sa stretli s množstvom mladých ľudí, ktorí sa rozhodli pracovať v tomto segmente. Stúpa podľa vás záujem u mladých pracovať a študovať v danej oblasti?
Určite áno. Umelá inteligencia sa dala študovať aj 30 rokov dozadu, vtedy to bolo tak 10 ľudí. Situácia je dnes už aj zaujímavejšia, pretože umožňuje prepojenie akademického sveta s biznisom. Biznis je aktuálne hlavne vo svete prinútený v oblasti umelej inteligencie robiť výskum a spolupracovať aj s univerzitami či výskumnými inštitútmi. Problém na Slovensku je, že mladí ľudia s takýmto záujmom vo veľkej miere odchádzajú študovať do zahraničia.
Ako si ich vieme udržať, respektíve ich prilákať späť na Slovensko?
Situácia Slovenska je veľmi špecifická v tom, že sme malá krajina. Ľudia nemajú toľko možností, aby si vyskúšali rôzne veci. Dá sa z toho však aj ťažiť, pokiaľ ľudia neopustia krajinu veľmi skoro, majú tu zázemie, stále ostávajú Slováci. Mám skúsenosť, že je v zahraničí veľa našincov, ktorí chcú Slovensku pomôcť. Nie je vylúčené, že by človek 1 či 2 dni do týždňa pracoval pre Slovensko, a pritom sa nemusel presúvať.
Digitalizácia a inovácie pracovného prostredia či smart budovy, aké sú aj v štvrti Nové Nivy, prispievajú k efektivite pracovného prostredia. Ako vie podľa vás umelá inteligencia prispieť k zlepšeniu tohto prostredia?
Podľa mňa sú najdôležitejšie vzťahy medzi ľuďmi. Keď to preženiem, inovácie môžu vylepšiť stav, ktorým si prechádzame počas dňa, ale na jeho konci je dôležitý obsah, ktorý vytvorili ľudia. Technológie vytvárajú priestor práve na budovanie medziľudských vzťahov.
Síce sme sa trochu naučili fungovať v online prostredí, ale reálne si myslím, že kreativita a nápady, ktoré zmenia budúcnosť, vznikajú v náhodných, spontánnych situáciách. Ak sa bavíme o zlepšení pracovného prostredia, umelá inteligencia, resp. smart budovy môžu výrazne pomôcť šetriť energie a zlepšiť spotrebu.
Nové Nivy, ako polyfunkčná mestská štvrť, vytvára mix komunít zo startupov a korporácií, zároveň ponúka priestor nielen pre prácu, ale aj všetko potrebné pre dokonalú symbiózu s bežným životom. Je podľa vás takýto „work-life balance“ dôležitý pre nové projekty aj v oblasti informačných technológií?
Osobne chcem vždy na projektoch spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú spokojní a v rámci možností aj šťastní. V tomto treba mať vybalansovaný život. Rôznosť je niečo úžasné. My v KInITe sa tiež uberáme týmto smerom, jakživ som verila v multidisciplinaritu. Priestor, ako je aj na Nivách, umožňuje rôzne spolupráce preniesť do viacerých dimenzií. Jednou sú disciplíny ako informatika, ekonómia, právo, psychológia. Ďalšou dimenziou sú sektory: startup, zabehnutá firma, výskumný inštitút.
Štvrť Nové Nivy ponúka ideálny priestor pre efektívnu a flexibilnú prácu, no zároveň prehlbuje komunitný život, vďaka pestrým možnostiam trávenia voľného času. Prečítajte si viac o tom, ako Nové Nivy tieto možnosti prepájajú.
V práci trávime väčšinu nášho života. Čo by ste vy, dlhoročný odborník na informačné technológie, poradili mladým pri efektívnom nastavení „work-life balance“?
Myslím si, že si treba nastaviť život ako taký. Práca je jeho súčasťou. Nemala by sa oddeľovať. Samozrejme, treba vedieť, kedy pracujem a kedy som s priateľmi a rodinou, treba to však vyvažovať ako celok. Každý z nás je iný, musíme najprv pochopiť seba a mať takú prácu, aby sme so sebou vedeli vydržať.
Ak sa vrátime späť k Novým Nivám. V smart budovách je množstvo inteligentných technológií, ako prístup len za pomoci QR kódu, inteligentné riadenie výťahov, senzory , ktoré vyhodnotia vhodný čas na vetranie priestorov či optimalizáciu teploty. Myslíte si, že tieto technológie vedia byť v budúcnosti bežnou súčasťou väčšiny populácie Slovenska?
Do určitej miery áno. Technológie sa stále vylepšujú. Dnes už máme možnosť dostať ich do klasického bývania, nielen luxusných domov postavených na mieru. Dlho tu budeme mať staršie budovy a niektoré aj chceme mať, lebo o nich nechceme prísť. V dnešnej dobe sú však spomínané technológie už tak maličké a výkonné vo viacerých smeroch, že sa dajú neinvazívne implementovať aj do priestorov, ktoré na ne neboli vybavené. Som presvedčená, že mnohé z vymožeností na uľahčenie života a optimalizáciu spotreby energie budú v domácnostiach bežné už do 5 až 10 rokov.
Čo je podľa vás najväčším prínosom takýchto inteligentných technológií a umelej inteligencie pre nás ako spoločnosť?
Keď sa technológie dobre uchopia aj s uvažovaním v medziach etiky, môžu rozširovať naše možnosti. Umelá inteligencia je veľká téma aj v medicíne. Dnes pomáha v prevencii, liečení chorôb, dĺžke života.
Síce umelá inteligencia prináša aj mnoho rizík, nemám obavu, že by nás ovládla ako technológia. Skôr, mám obavu, že ľudia, ktorí majú v rukách jej riadenie, nás môžu prostredníctvom technológií jednoduchšie manipulovať. Už len keď odporúčací systém odporučí ženám povolania, ktoré sú menej platené, lebo sa to tak naučí z dát, je to problém.
Tento problém vidíme aj na sociálnych sieťach počas pandémie. Aj práve v tomto by však mohla pomôcť vami spomínaná databáza dezinformácií, ktorá by mohla zlepšiť prehľad aj orientáciu verejnosti.
Dobrá správa je, že technológie sú vo svojej podstate neutrálne. Svoju neutralitu však strácajú v okamihu, keď sa zahrnú do vývoja systému či produktu na konkrétne použitie. Umelá inteligencia zároveň môže pomôcť v boji s manipuláciou. Na začiatku aj konci by však mali byť ľudia so snahou o vzdelávanie sa. Môžeme mať najlepšie technológie, no bez chuti vzdelávať sa a spolupracovať nebudeme úspešní.
