Pri stretnutí v jej obľúbenej kaviarni nám Janka porozprávala viac o svojich skúsenostiach a zmenách, ktoré na Nových Nivách prebiehajú a inom pohľade na kvalitu života v meste. Vysvetlila aj to, ako sa dá začleniť kampus medzinárodnej internátnej školy do malej vinárskej obce a že inovácie nesúvisia len s technológiami.
Janka, mohla by si na začiatok vysvetliť čomu sa venuješ a ako si sa vlastne dostala k svojej terajšej práci?
Vyše 20 rokov som pracovala v oblasti operations, business development a vzdelávania vo firmách na Slovensku aj Čechách. Po viac ako 16 rokoch som pocítila potrebu zmeny. Dozvedela som sa o neziskovej organizácii LEAF a stala sa súčasťou programu expertného dobrovoľníctva ako mentor.
Neskôr som sa stretla s jej riaditeľom a bavili sme sa o tom, že práve hľadajú niekoho na rozbeh Operations. Kývla som na to a pomohla rozbehnúť tím, ktorý má dnes v LEAFe 13 ľudí. Následne som sa presunula do LEAF Academy, kde som spolu s kolegami pracovala na škálovaní školy smerom k jej budúcemu kampusu vo Vištuku.
Vedela by si bližšie predstaviť LEAF Academy? Zrejme nejde o klasické gymnázium…
Je to medzinárodná stredná škola internátneho typu, pre mladých ľudí vo veku 14 až 18 rokov. Jej cieľom je vychovať generáciu ľudí, budúcich lídrov, ktorí možno jedného dňa zmenia Slovensko k lepšiemu.
Ako sa vychovávajú lídri? Líši sa nejak výuka oproti bežným školám?
Študenti sa vzdelávajú medzinárodne uznávaným stredoškolským programom s názvom AP. Majú “normálne” predmety – dejepis, zemepis, angličtinu, matematiku a popri tom robia množstvo bočných projektov – zakladajú si študentské firmy, ktoré majú snahu pomáhať spoločnosti a učia sa pod dohľadom mentorov v nich fungovať ako podnikatelia. Časť vyučovania je venovaná aj rozvoju charakteru a spoznávaniu samého seba.
Takto sa učia zvládať sklamanie a neúspech, čo je nesmierne dôležité a bežné vzdelávanie na to zabúda. Cieľom je rozvíjať u žiakov nielen inteligenciu a ich schopnosti, ale aj charakter.
Čo presne máš teda momentálne v LEAF-e na starosť ty?
Momentálne pomáham s aktivitami LEAF Academy vo Vištuku, kde pomaly vyrastá budúci stredoškolský kampus. V súčasnosti naplno vediem neziskovú platformu FutureNow, ktorá buduje ekosystém vzťahov, projektov a ľudí, ktorých spájajú inovácie a navzájom sa posúvajú vpred.
Sídlime v co-worku HubHub v Twin City C a okrem technologickej konferencie a startupovej súťaže sme tento rok začali organizovať aj pravidelné utorkové stretnutia FTRNW Tuesdays. Chceme bežným ľuďom ukázať, že inovácia nemusí byť len nejaká futuristická appka alebo technologický výdobytok, ale môže to byť čokoľvek, čo prináša vyššiu hodnotu. Je to niečo, čo môže robiť každý z nás.
Ako sa dá niečo také dosiahnuť? Startupy a inovácie nie sú témy, ktoré zaujímajú každého…
Pre mňa sú inovácie spojené s inklúziou: z vecí, čo robíme môžeme mať úžitok nielen my, ale aj naše okolie. Ľudia sa konečne začínajú na veci pozerať nezištne a platí to aj o biznise. Čoraz viac príbehov aj slovenských podnikateľov ukazuje, že v jednom momente nestačí len zarábať peniaze, ale tým, čo robia chcú aj reálne pomáhať iným rásť. Oblasť inovácií je podľa mňa témou, ktorá si zaslúži obrovskú evanjelizáciu.
Pracuješ v úplnom srdci Nív, ako vnímaš prebiehajúce zmeny?
Nové Nivy sú podľa mňa bratislavským unikátom kde sa stretáva staré s novým. Vyrástla som v Starom meste, ktoré má charakter, atmosféru a zmenu nepotrebuje. Táto štvrť si ju sama pýta. Ľudia, čo tu začali pracovať a projekty, ktoré v okolí vznikajú prinášajú nový impulz, ktorý by sami obyvatelia nemali ako priniesť.
Preto sa mi páči, že sú projekty premyslené z hľadiska funkcií, ktoré prinášajú a dobrým spôsobom sa napájajú na okolie. Je za tým vedecký výskum, ako prepojiť potreby ľudí. Nie potreby firiem, ale ľudí, lebo firmy tvoria ľudia. To je unikátny prístup.
Vysvetlím to na príklade Vištuku – obci neďaleko Pezinka, kde žije 1300 obyvateľov. LEAF Academy tam momentálne buduje kampus 12 budov, kde zo začiatku bude bývať 500 ľudí. Veľa odborníkov pracovalo na tom, ako spojiť medzinárodnú rezidenčnú školu s malou dedinkou, ktorá má vinársku tradíciu. Ak by sa to urobilo necitlivo, toto spojenie by nemohlo fungovať.
Máš tu nejaké konkrétne miesto, ktoré si obľúbila?
Rada chodím ku Králičkovi alebo do Mono na kávu a v lete občas aj na pohárik prosecca. Mám tieto miesta veľmi rada, majú svojskú atmosféru.
Ako by z tvojho pohľadu mala vyzerať Bratislava a táto štvrť v budúcnosti?
Bratislava je mladé mesto s obrovským potenciálom z hľadiska kvality života. Verejný priestor a služby by mali spájať potreby ľudí a naplno využiť svoju unikátnosť. Ďalšia vec by bolo zvýšené povedomie ľudí o tom, že keď tu žijú, tak sú toho súčasťou. To ako sa na dennej báze správame, prispieva k jeho formovaniu.
Vedela by si na záver povedať, čo je podľa teba pre moderné mesto najväčšou výzvou?
Určite autá. Veľa ľudí, obzvlášť na Slovensku má pocit, že bez auta sa nedá fungovať. Lenže ono to ide a ukazuje to aj realita miest na západ od nás. Vyžaduje to však zmenu pohľadu na dopravu nielen z pohľadu užívateľov, ale aj mesta – ono má najväčšie právomoci veci ovplyvňovať.
To znamená napríklad podporiť iné formy prepravy a autá z určitých oblastí úplne vylúčiť. Život a jeho kvalita je podľa mňa o niečom viac, ako o túžbe vlastniť dom na Kolibe a mať veľké auto. Chce to len zmeniť optiku.
Foto: Dominika Behúlová