V rozhovore manželia Martinákovci vysvetlili svoje rozhodnutie presťahovať sa na Nivy, prezradili, ako tam funguje susedská komunita, prečo im neprekáža výstavba rovno pred oknom, aj to, ako si štvrť predstavujú o 20 rokov.
Saša: Predtým sme bývali na Kramároch, no keď sa nám narodilo prvé dieťa, zistili sme, že odtiaľ stále „utekáme“, navyše autom. Nebol tam priestor na peknú prechádzku, všetko bolo do kopca a v okolí samý betón. Na Nivy sme už vtedy chodievali za kamarátmi a trávili veľa času v okolí stavby Gaudí, Kukorelliho parku a Dulovho námestia.
Michal: Uvedomili sme si, že na Kramároch len prespávame. Celý náš život sa točil okolo lokalít v blízkosti centra. Keď sme sa rozhodli presťahovať, nechceli sme robiť kompromisy. Prirodzenou voľbou teda bola štvrť, v ktorej sme trávili veľa času, aj keď sme tam nebývali.
Michal: Nešli sme sem primárne kvôli 500 bytom, ale celej štvrti, takže sme s tým nemali problém. Práve naopak. Rátali sme s tým, že tu vznikne veľa služieb, ktoré budeme mať kúsok od domu, a zvýši to naše pohodlie. Mne vyhovuje, že sme v dotyku s novou výstavbou, ktorá po dokončení prinesie nové prevádzky a umožní nám tu tráviť ešte viac času.
Saša: Brali sme to tak, že ak sa celá oblasť posunie, tak to zvýši aj našu kvalitu života. Aj keď trávime veľa času na Nivách, stále chodíme aj do Starého Mesta za spoločenským vyžitím, kultúrou alebo dobrým jedlom. Myslím si, že časom sa to všetko dostane aj sem.
Michal: V prvom rade vidieť, že sa veci zlepšujú a pribúdajú prevádzky, ktoré sa nám páčia. Kaviareň Pána Králička máme napríklad hneď pod domom, takže tam chodíme často. Keď sa otvorí nová autobusová stanica, začne sem chodiť čoraz viac ľudí a podobné miesta podľa mňa ešte pribudnú.
Saša: Za tie 4 roky tu vidieť veľmi dynamický rozvoj. Myslím, že to ide dobrým smerom, aj keď potenciál tejto štvrte sa zatiaľ nenaplnil. Mne by sa páčilo, ak by napríklad z Páričkovej ulice smerom na Dulovo námestie vznikla mestská promenáda. Takýchto miest je v Bratislave málo.
Saša: Pre mňa je to hlavne kvalitný verejný priestor. Aj keď považujem 500 bytov za jednu z najlepších častí Bratislavy, verejný priestor by tu mohol byť lepší. Napríklad z vnútrobloku na Budovateľskej ulici by mohol byť krásny park, no dnes sa tam míňajú autá s chodcami. Nedá sa tam sadnúť a oddýchnuť si. Veľmi si cením nové detské ihrisko, ale aj tu mi chýba možnosť sadnúť si a stretnúť sa s inými rodičmi alebo susedmi.
Na cestách v zahraničí sme si všimli, že pri každom väčšom ihrisku boli piknikové stoly, kde sa mohli susedia stretávať a utužovať vzťahy. Zbožňujem mestský ruch, no je dôležité, aby malo mesto nejaký koncept. Aby spojenie verejných priestorov, služieb, komerčného sektora a občianskej vybavenosti do seba zapadalo a dávalo zmysel.
Michal: Štvrť 500 bytov by si zaslúžila, aby sa na ňu niekto pozrel dnešnými očami. Veľa priestorov sa za tých 60 rokov od výstavby nezmenilo. Po dokončení Nových Nív bude vidieť veľký kontrast medzi verejnými priestormi v starej a novej časti štvrte. Podľa mňa to malo byť motorom ďalších pozitívnych zmien, ktoré by sa mali udiať aj v starších častiach štvrte.
Saša: Neviem, či môžeme hovoriť o komunite v tom zmysle, že sa tu všetci nárazovo stretávajú. Žijú tu rôznorodí ľudia, ktorí sa aj napriek rôznorodosti prepájajú a sú zväčša pozitívne naladení, aj preto sa tu žije veľmi príjemne. V porovnaní s Kramármi je tu pocit komunitného spolunažívania oveľa silnejší. Tam sme chodili prespávať, tu naozaj žijeme.