V rozhovore nám prezradil, prečo si myslí, že Bratislava sa znova stáva kozmopolitným mestom, ako sa o pár rokov stane lepším miestom na život, aj to, ako môže otvorená a transparentná komunikácia developera s obyvateľmi mesta ovplyvniť názor ľudí na výstavbu.
Z tvojho životopisu sme sa dozvedeli, že sa venuješ strategickému a komunikačnému poradenstvu. Vieš nám to priblížiť?
Mudrujem. 🙂 Robím strategické poradenstvo a konzultantstvo pre korporátnych aj individuálnych klientov. Do toho spadá obsahová stratégia, brand manažment aj celková komunikácia. Pomáham firmám, inštitúciám a lídrom identifikovať, kam chcú smerovať a ako komunikovať, kým sú, prečo robia to, čo robia, a prečo to má zmysel a pridanú hodnotu.
Môžeš uviesť aj nejaký konkrétny príklad?
Rád sa pohybujem v ústraní a veľa vecí v mojej práci je dôverných. Spolupracoval som napríklad s CEO O2 Petrom Gažíkom, pomáhal som popularizovať značku Európskej investičnej banky v regióne V4 a spolupracoval som aj s bývalým ministrom financií na etablovaní Slovenska ako aktívneho hráča medzi najväčšími členskými krajinami eurozóny. Momentálne som strategickým poradcom guvernéra Národnej banky Slovenska, kde sa venujem dizajnu – ako má moderná centrála banky vyzerať, ako má byť vnímaná a ako má komunikovať.
Pri plánovaní nášho rozhovoru si spomínal, že si často odcestovaný a rozlietaný. Ako sa s takýmto stresom vyrovnávaš?
Pre mňa to nie je stres, práve naopak. Pohyb a možnosti stretávať kreatívnych ľudí, bankárov, policymakers, fotografov či umelcov vedia človeka posunúť ďalej. Nie som strčený stále v jednej krabici a cestovanie mi pomáha nezaspať na vavrínoch, učiť sa, dávať veci do kontextu a kultivovať nadhľad. Vždy nájdeš, spoznáš a ochutnáš niečo nové, nový kontext a inú perspektívu. Vďaka tomu sa mi oveľa lepšie pracuje.
Stíhaš sa pri tomto všetkom aj vzdelávať? Čo robíš, aby si mal prehľad o dianí vo svete?
Veľa čítam. Nonstop som niekde pripojený a mám pustený Tweetdeck, kde sledujem napríklad Reuters či Bloomberg. Keď mám viac času, tak si čítam knihy.
Čo si čítal naposledy?
Jednou knihou je Buď Svetlo od Stevena Pinkera. Je to zamyslenie sa nad rozumom, humanizmom a liberalizmom. Druhá je Budúcnosť kapitalizmu od ekonóma Paula Colliera. Je to veľmi zaujímavá kniha, pretože na jednej strane kapitalizmus obhajuje, no hovorí tiež, že mu chýba morálka a etika, a preto nenapĺňa svoj potenciál a ľudia z neho nemajú toľko, koľko by mohli mať. Slovensko a iné krajiny vyšehradského regiónu sú toho krásnym príkladom.
Ako stratég musíš mať prehľad o súčasnosti, ale veľa sa určite pozeráš aj do budúcnosti. Je to síce trochu veštenie, ale ako si o 5 rokov predstavuješ Bratislavu a štvrť Nové Nivy?
Ide o veštenie len vtedy, ak je človek pasívny. Ja sa aj klientov snažím naučiť, že najlepšia príprava na budúcnosť je, keď sa už dnes začnú podielať na jej vytváraní. Neviem, ako budú Bratislava a vznikajúce Nové Nivy vyzerať o 5 rokov, ale myslím, že angažovanosť ľudí sa zvyšuje a mesto začína viac dýchať. Je modernejšie, ľudskejšie a otvorenejšie.
Myslím, že Bratislava a jej rastúce mestské časti budú o 5 rokov príjemnejšími miestami na žitie. Aj developeri už majú lepší a komplexnejší pohľad na mesto, nie je to len o tom, že rýchlo vybetónujú nejakú plochu a odídu preč. Začínajú dbať, aby bolo mesto hlavne o ľuďoch a pre ľudí. Skutočnosť, že primátorom sa stal Matúš Vallo, tomuto mestu prospieva ako živá voda.
Aké vlastnosti by podľa teba malo mať mesto určené ľuďom?
Mesto by nemalo slúžiť iba na prácu a spánok, ale aj na oddych bez potreby vyťahovať každý deň auto. Páči sa mi, že Bratislava sa pomaly otvára aj možnosti presadnúť z áut do MHD a na bicykle. Mesto pre ľudí tiež znamená občiansku vybavenosť, zeleň a dostatok zábavy, kultúry a dobrú kávu. Čo mi tu ale stále chýba, je viac kvalitného gastra, pokojne aj na stojáka. Toto mesto je plné nadizajnovaných reštaurácií, kde sa nedá najesť. Mal som to šťastie stráviť veľa času a žiť kade-tade a máme čo doháňať.
A vznikajúce štvrté, napríklad spomenuté Nové Nivy, začínajú tieto potreby a chute ľudí odrážať. Bratislava znova začína byť kozmopolitným mestom, akým bola v minulosti.
Ide o prirodzený vývoj alebo dokážeš určiť aj konkrétne príčiny tejto zmeny?
Dopyt tu vždy bol, ale potrebuješ aj osvietenejšie vedenie mesta. Vedenie mesta a mnohí ďalší sa začínajú inak pozerať na urbanizmus, ktorý doteraz mesto podceňovalo. Ako som už spomenul, Matúš Vallo a jeho tím sú darom pre mesto.
Rovnako aj developeri menia prístup k výstavbe, pozerajú sa na projekty komplexnejšie a využívajú princípy urbanizmu pri navrhovaní biznisových aj rezidenčných oblastí. Bratislava zároveň začína čerpať aj z toho, že sa mesto rozširuje o nové štvrte ako Nové Nivy. Bolo by skvelé viac sa zžiť s Dunajom a zakomponovať ho intenzívnejšie do života v meste a do mesta.
Myslíš si, že aj ľudia na Nivách vnímajú túto zmenu v prístupe developerov?
Myslím si, že áno. Súvisí to s tým, že výstavbu už nevnímajú len cez to, čo vidia, ale aj cez komunikáciu developera. Ľudia potrebujú počuť príbeh, a keď im ten príbeh dáš a hovoríš s nimi jazykom, ktorému rozumejú, tak ťa to pomáha etablovať ako lepšieho hráča na trhu.
Je v súčasnosti nejaká spoločenská téma, ktorá je podľa teba veľmi zle komunikovaná smerom k verejnosti a mala by veľký prínos, ak by sa ju podarilo vysvetliť?
Étos. Hovoriť o tom, že reálny úspech a šťastie netkvie v hmotných statkoch a finančnom bohatstve, ale v tom, ako naložíme s našim talentom a aký súbor hodnôt máme. Sme stále málo vnímaví k ľuďom v našom okolí.
Často stačí zmeniť maličkosti, napríklad vnímanie, že človek sediaci v MHD je menej. Nie je. Milujem MHD, je to skvelá sonda do života mesta. Slovensko v niektorých oblastiach zreje pomalšie, ako by som si prial, no nestojíme na mieste a verím, že jedného dňa sa prepracujeme k tomu, že bude ozaj viac to, čo máš v hlave, než to, v čom sedíš a kde bývaš.
Foto: Dominika Behúlová