Bratislava síce patrí k tým zelenším svetovým mestám, no niektoré zelené plochy sú, bohužiaľ, nefunkčné a nevyužiteľné. Napríklad v pôvodne industriálnej mestskej časti Nivy dlho dominovala náletová zeleň, ktorá prináša viac alergénov a problémov ako úžitku. Pri vzniku Nových Nív sa preto držíme urbanistických princípov dostupnosti a pestrosti, o ktorých si môžete podrobnejšie prečítať v tomto článku mapujúcom zeleň na Nových Nivách.
Jednou z najdôležitejších funkcií mestskej zelene je jej schopnosť znižovať teplotu. Ak radi chodíte do prírody, určite ste si všimli, že na svahoch Malých Karpát býva často o niekoľko stupňov chladnejšie ako v Bratislave. Tmavé strechy a betónové plochy odrážajú menej svetelného žiarenia, vstrebávajú viac slnečnej energie a preto pri hustejšie zastavaných oblastiach pozorujeme takzvaný mestský tepelný ostrov.
Teploty v mestách navyše rastú aj pod vplyvom klimatických zmien a práve funkčná mestská zeleň pomáha rozpálené mesto ochladiť. Stromy vstrebávajú slnečné lúče ešte predtým, ako dopadnú na asfalt, pod vplyvom slnečného tepla sa z listov začne odparovať voda a ochladzuje sa okolie.
Aby túto funkciu dokázali stromy plniť, musia byť zdravé a dobre zavlažované. Niektoré potom dokážu ovzdušie ochladiť ako menšia klimatizácia. Preto je v meste tiež dôležité využívať zeleň na zachytávanie dažďovej vody.
V New Yorku dokáže sto dospelých stromov zachytiť viac ako pol milióna litrov dažďovej vody. Ak sa mesto správene stará o svoje trávnaté plochy a stromom zabezpečí priestor na prekoreňovanie a podpovrchový závlahový systém, získa tak funkčnú zeleň, ktorá účinne zachytáva zrážky a v lete pomáha ochladiť rozpálené budovy i ulice.
Jedným z najúčinnejších ochladzovacích riešení je stavba zelených striech, o ktorých si môžete viac prečítať v tomto článku.
Foto: Dominika Behúlová