V rozhovore prezradili aj to, akých zákazníkov by ste v ich obchode neočakávali, prečo kladú dôraz na lokálny dizajn a výrobu a ako dokáže pozitívny príklad ovplyvňovať správanie ľudí v biznise.
Ako by ste vysvetlili ľuďom, ktorí vašu značku nepoznajú, čo sa skrýva pod názvom Pískacie?
Silvia: Vyrábame lokálne produkty, ktoré ľudí bavia a sú trochu iné ako to, čo bežne vidia v obchodoch. Ide o oblečenie z kvalitného materiálu s pískacou aplikáciou, ktorej tvar si zákazníci môžu zvoliť podľa seba z našej aktuálnej ponuky.
Majo: Začali sme ako Pískacie tričká. Po čase sme zistili, že to portfólio produktov môže byť väčšie – rozšírili sme našu ponuku o dámske šaty, detské tepláky, mikiny, či hračky. Preto sme zredukovali názov na Pískacie, lebo pískať môže čokoľvek.
Odkiaľ sa vzal nápad vkladať pískaciu aplikáciu do tričiek?
Silvia: Najskôr to bola „zábavka“ na materskej – pískaciu nášivku som prišívala na kúpené nátelníky. S tým som veľmi rýchlo skončila, lebo som s tými vecami nebola spokojná. Našla som krajčírku, ktorá mi pomohla skonštruovať strih a postupne sa to celé rozbehlo.
Majo: Nadviazali sme na detskú spomienku spred viac ako 30 rokov – ako dieťa som totiž pískacie tričko mal. Hľadali sme niečo podobné pre naše deti, no neúspešne. V roku 2013 sme nad tým začali rozmýšľať ako nad produktom. Po roku sa reálne začala výroba, samozrejme v malom, až to postupne nabralo dnešné rozmery – máme tri predajne a jedna z nich je tu v priestoroch Twin City.
Kedy sa z hobby stal biznis? Ako ste vlastne začali s predajom?
Silvia: Naše deti tričká nosili v škôlke, ľudia sa na ne začali pýtať a predávali sme ich cez e-shop. Potom sme sa zúčastnili rôznych akcií ako Dobrý trh alebo Majáles, kde sme všetko vypredali. V tom čase som každú objednávku balila sama a Majo mi popri práci po večeroch pomáhal. Pred 2 rokmi sme si povedali, že to ideme robiť obaja na full time.
Majo: Tie akcie boli signálom, že má zmysel otvoriť vlastnú prevádzku. Vždy, keď sme prišli na nejaký trh, ľudia stáli pred naším stánkom ešte pred otvorením. Z krabíc sme ich vykladali rovno ľuďom do rúk. V roku 2015 sme preto otvorili prvú predajňu na Miletičovej.
Silvia: Tá však bola iba na osobný odber. Mysleli sme si, že tam budeme mať len pár tričiek, no hneď v prvý deň sme všetko vypredali a nevedeli sme, čo ďalej. Pochopili sme, že musíme mať úplne iný biznis plán.
Majo: Začali sme riešiť výrobu, väčšie výrobné a predajné kapacity, vzhľad a fungovanie samotného obchodu. E-shop nás motivoval a nakopol k tomu, že by sme mohli otvoriť ďalšie predajne – skúsili sme Trnavu a Košice a to nás posunulo až sem.
Pri všetkých svojich produktoch kladiete dôraz na lokálnu výrobu a dizajn. Prečo si myslíte, že to má zmysel?
Majo: Textilná výroba bola u nás veľmi silno zastúpená ešte v období Československa. Fungovali tu veľké značky, no prísunom ázijského tovaru sa všetko rozpadlo. Výroba v Kambodži by bola lacnejšia, no my sme sa rozhodli ísť inou cestou. Chceme podporovať náš pracovný trh s odevnou výrobou a platiť ľuďom primerané mzdy.
Podľa nás nie je v poriadku, keď odevy šijú deti v hrozných podmienkach za pár dolárov na týždeň. Preto hľadáme šičky na Slovensku, ktoré majú skúsenosti z veľkých prevádzok, ako je Odeva, a spolupracujeme s nimi.
Kto je typický zákazník vášho obchodu?
Silvia: Väčšinu tvoria mamičky, ktoré sa zlaďujú so svojimi deťmi. Ponúkame možnosť namiešať si tričko mama vs. dieťa alebo celá aj rodina – ľudia sa tak chodievajú spoločne fotiť. Často nás však prekvapia zákazníci, o ktorých by sme si nikdy nemysleli, že k nám prídu: napr. manažéri v obleku, ktorí chodia na jachty a berú si tam naše tričká.
Majo: Sídlime v biznis lokalite, kde je veľa zahraničných firiem. Často sa tak stávame zaujímavým lokálnym darčekom do zahraničia.
Prečo ste si pre svoju prevádzku vybrali práve Nivy?
Silvia: Po vysokej škole som nastúpila do castingovej agentúry, ktorá sídlila v Cvernovke. Od toho momentu som vedela, že tu chcem nielen pracovať, ale aj žiť. Trvalo dlho, kým sme zohnali bývanie, no nakoniec sa to podarilo.
Staré Mesto je síce fajn, no Nivy majú svoje špecifické čaro, ktoré nikde inde nie je. Pre mňa osobne je to štvrť, ktorá sa mi páči najviac v Bratislave, preto sme tu otvorili aj náš obchod.
Majo: Nivy sú nová štvrť, ktorá má veľký potenciál, nemyslím tým len obchodne. Je skvelé byť súčasťou pekného projektu – to je to, čo nás pritiahlo do priestorov Twin City. Keď sme videli, ako budú Nivy v budúcnosti vyzerať, bolo jasné, že tu chceme byť.
Keď sa začalo ukazovať, že náš obchod prežije, chceli sme ho mať v jedinečnom priestore, ktorý sa nám páči. Navyše, bývame na Kulíškovej a máme to sem kúsok. Z hľadiska polohy je to pre nás ideálne miesto.
Nivy už roky prechádzajú veľkou premenou. Ako ju zatiaľ hodnotíte?
Majo: Smerovanie je určite pozitívne, obzvlášť vzhľadom na to, čo tu naokolo stálo predtým. Mne sa páčia všetky projekty okolo Twin City vrátane novej stanice. Tá do mesta prinesie priestor, aký tu doteraz nebol, a podľa mňa pomôže aj doprave.
Páči sa mi, že developer má snahu rozvíjať komunitné vzťahy a aj to reálne vidieť. Napríklad to, že zbierajú a zverejňujú príbehy ľudí, ktorí tu pracujú a žijú, považujem za veľké plus. Vzniká tu priestor, ktorý má širší spoločensko-biznisový rozmer. Nejde len o samotné budovy a novú infraštruktúru, ale aj o ľudí, ktorí sa tu denne stretávajú, a atmosféru, aká tu vládne.
Silvia: Podľa mňa sa to celé posúva správnym smerom. Napriek tomu, že sa tu teraz stavia, Nivy ľudí stále viac priťahujú, a to aj po skončení pracovného času.
Ktoré miesta pre vás k tejto štvrti neodmysliteľne patria?
Silvia: Pre mňa je to určite samotný vzhľad bytoviek v 500 bytoch. Sú nižšie ako klasické paneláky, majú predzáhradky a vnútrobloky – má to skrátka niečo do seba. Okrem toho, samozrejme, bistro Žufaňa, kde sa všetci poznáme, ďalej Dullovo námestie a Fertucha. Všetko dobré je pokope a blízko.
Na Nivách podnikáte aj bývate. Máte pocit, že štvrť ožíva?
Silvia: Bývali sme na rôznych miestach, no nikde nám nebolo tak dobre, ako tu. Všetko mám blízko, navyše, v okolí Twin City sú food stánky, keď sa potrebujem rýchlo najesť alebo ísť niekam na dobrú kávu.
Majo: Všetky projekty v tejto štvrti majú ambíciu pritiahnuť ľudí, ktorí chcú žiť spoločensky v rámci určitej komunity, a to je obrovský posun. Aj u nás v rámci Kukorelliho parku sa pravidelne stretávajú ľudia, ktorí tam v okolí žijú. Na tej ulici sa vnímame, a hoci sa nemusíme s každým poznať osobne, vieme o sebe. Je to úplne iný charakter susedských vzťahov ako v ostatných častiach mesta.
Prenáša sa táto susedská atmosféra nejakým spôsobom aj do biznisu?
Majo: Podľa mňa všetko závisí od celkovej nálady v spoločnosti. Keď veľkým hráčom, ako sú developeri, záleží na tom, ako bude vyzerať štvrť ako celok, automaticky vzniká tlak, aby tu boli okrem iného aj pekné prevádzky s príjemnou obsluhou. Pozitívny príklad sa medzi ľuďmi prenáša a to, ako priestor vyzerá, to dosť ovplyvňuje.
Silvia: Napríklad v Žufani sedí vždy oveľa viac ľudí ako vo vedľajšej kaviarni, aj keď jedlo majú možno rovnako dobré. Na Košickej zase boli rôzne nepekné obchody, no vydržali len chvíľu. Naopak, to dobré zostáva a priťahuje to podobne kvalitné prevádzky.
Majo: Pozitivita a úprimnosť sú v tom celom rozhodujúce. Pokiaľ sa z toho stane biznisový kalkul, ľudia to veľmi rýchlo odhalia a životnosť celej prevádzky je veľmi krátka.
Na čo sa v blízkej dobe najviac tešíte?
Silvia: Pracujeme na novom projekte, volá sa Bezodpadová kolekcia. Spojili sme sa s návrhárom Vladom Morávkom, ktorý pre nás vytvára šaty, ktoré sú vyskladané z odpadu, ktorý zostáva pri výrobe pískacích tričiek v našej dielni.
Je to art kolekcia, nie radová výroba – každé šaty sú originál. Všetko, čo od neho prichádza, je také krásne, že sa to okamžite vypredá aj napriek tomu, že je to drahšie. Chceli by sme to rozbehnúť viac, no Vlado nestíha, a tak hľadáme ľudí, ktorí nám s tým budú pomáhať. Ja sa na to veľmi teším, lebo zrazu robíme niečo iné ako doteraz a podľa mňa je to skvelé.
Foto: Dominika Behúlová