Pre mnohých hudobníkov je hudba viac koníčkom, než hlavným zdrojom príjmu. Dalibora však už nejaký ten čas nielen baví, ale na plný úväzok aj živí. „Je to kombinácia živého hrania, divadla, filmu, rôznych projektov, hrania so zoskupeniami, dídžejingu a tantiém,” vysvetľuje.
Svoj štýl definuje ako hĺbavú elektroniku s presahmi do klasickej, respektíve vážnej hudby v zmysle minimalizmu. Vydal tiež album, kde kombinuje metal a vibrafón. Jeho hudba je však veľmi rôznorodá a páči sa rôznym ľuďom.
Keď si má človek predstaviť, ako vzniká skladba, najskôr si predstaví asi skladateľa za klavírom, ako si ceruzkou niečo značí do notového papiera. “Prevažne to tak nie je, ale vlastne teraz tak trochu aj áno,” hovorí s úmevom Dalibor, ktorý práve pracuje na hudbe do virtuálnej reality. “Potrebujem, aby to hudobníci vedeli zahrať, tak k tomu budú aj noty,” dodáva. Inak ale pracuje s MIDI zápisom, čo sú v podstate “noty” pre elektronické nástroje.
Každý hudobník má zrejme iný spôsob, akým dáva svojim myšlienkam konkrétnu podobu. „To, o čom skladba je, prichádza zvyčajne až tak v polovici alebo ku koncu tvorivého procesu. Vždy som počul ako má skladba znieť, ale málokedy som sa tým potom riadil. Teraz sa tým riadim viac a potom sa s tým hodiny ‘babrem’,” hovorí.
Dalibor žije už 8 rokov na Nivách. Kým si tu kúpil byt, vyskúšal v Bratislave mnoho adries. Od Ružinova po Dlhé Diely, od Lamača až po centrum. „S jedným zoskupením som mal projekt v DK Nivy, prišiel som sem a povedal som si, že wau, tu by som chcel niekedy bývať,” spomína.
O dva roky si tu kúpil byt v časti 500 bytov. “Kamarátka, ktorá robila realiťáčku stihla za mesiac predať dva byty – jeden mne a druhý sebe. Som vďačný a šťastný, že tu bývam,” hovorí. Je navyše pravdepodobné, že ceny bytov v tejto štvrti aj vďaka plánovanej výstavbe v zóne Nív ďalej porastú. Oblasť 500 bytov bola vždy žiadaná a s plánmi investorov začína získavať ešte na väčšej hodnote.
Zoznam toho, vďaka čomu sa Dalibor v tejto štvrti dobre cíti, je naozaj rozsiahly. Ako ho tak počúvame, rozumieme, prečo to tu má naozaj rád. “Práve som bol s kamoškou na obede v Žufani, cestou naspäť som si kúpil kávu v Mono. Je dosť možné, že by som v iný deň obedoval v Grín Grine, alebo že sa večer ocitnem na pive s kamošmi vo Vieche na Košickej. Alebo na Miletičke na trhu. Prípadne idem do Omamy alebo do Richtára Jakuba.
Sem-tam navštívim pani v talianskych lahôdkach a kúpim si šunku a syr. Keď idem okolo Gut Gutu pozdravím kamoša. Niekedy zájdem aj do Nostalgie alebo do Reachu. V Gaudí som vedel byť ráno na káve a večer na víne. Pri fontáne som síce dlho nebol, ale rád si tam posedím. Chodím si aj zabehať na tartam na Kulíškovej. A toto všetko zažijem v okruhu povedzme do jedného kilometra od domu,” vymenúva veci, vďaka ktorým sa z Nív stal jeho domov. “Toto je najlepšia štvrť v Bratislave,” uzatvára.