Dobrá mestská štvrť je taká, ktorá ponúkne možnosti na bývanie, prácu aj trávenie voľného času. Uvažovanie nad rozvojom mesta preto nesmie byť sústredené len na plánovanú výstavbu: musí vychádzať zo širších súvislostí, všímať si, čo sa deje v okolí a zohľadňovať ľudské nároky na život v meste.
Takzvaná polyfunkčnosť mestských štvrtí kombináciou obytných, pracovných, komerčných a voľnočasových kapacít nielen zvyšuje kvalitu života v meste, ale takisto znižuje nároky na dopravu a robí ulice bezpečnejšími.
V tomto článku sa dočítate, ako sa vyvíjala predstava o ideálnom meste a v čom spočívajú výhody polyfunkčnosti. Zistíte, ako sa tieto princípy darí aplikovať vo svete a ako k nim pristupujeme na Nových Nivách, ktoré po dobudovaní administratívnej kapacity vhodne doplnia okolitú rezidenčnú zástavbu či v súčasnosti budované a plánované obytné projekty v susedstve.
Na prelome 19. a 20. storočia zažívajú veľké mestá po celom svete živelný rozvoj. Na perifériach sa raketovým tempom rozvíja priemysel, nové predmestia sa chaoticky rozrastajú na všetky strany a mestské prostredie stráca pôvodnú celistvosť, poriadok a bezpečie.
Prirodzenou reakciou na takýto vývoj je zrod moderného urbanizmu na začiatku 20. storočia, ktorého pravidlá vychádzali prevažne z téz francúzsko-švajčiarskeho architekta Le Corbusiera a boli zhrnuté vtedajšími poprednými architektmi a urbanistami v dokumente s názvom Aténska charta.
Moderný urbanizmus hlásal, že mesto má byť rozdelené na jednotlivé zóny: oblasti bývania, práce a oddychu, ktoré budú prepojené dopravou. Ideálom bolo mesto bez ulíc a chodníkov s veľkolepými budovami zasadenými do krajiny a diaľnicami určenými na rýchle presuny medzi štvrťami.
Plány urbanistov síce na papieri vyzerali ideálne, no v praxi mali často ďaleko od toho, ako človek vo vzťahu k mestu v skutočnosti funguje. Monofunkčné zóny ignorovali ľudské potreby a prirodzený mestský život. Výsledkom boli veľké nevyužívané priestranstvá a anonymné monotónne štvrte nezodpovedajúce ľudskej mierke.
Nikto nekritizoval modernistické teórie s takou vervou ako novinárka Jane Jacobs. Napriek tomu, že nevyštudovala architektúru ani urbanizmus, jej kniha Smrť a život amerických veľkomiest rozprúdila intenzívnu spoločenskú diskusiu o tom, akú podobu má mať mesto.
V jej ponímaní mesto namiesto monofunkčného zónovania potrebuje rozvíjať prístupy vedúce k presnému opaku – k väčšej kultúrnej a ekonomickej rozmanitosti. Plnohodnotné prostredie pre život vzniká vďaka diverzite, premiešaniu a prepojeniu rôznych činností, ktorým sa počas dňa môžu rôzni ľudia vo verejnom priestore venovať.
Jane Jacobs vo svojej knihe Smrť a život amerických veľkomiest píše o štyroch hlavných princípoch, ktoré prispievajú k pestrej štvrti:
Ľudia na ulicu vychádzajú v rozličných časoch a z rôznych dôvodov. Cieľom úspešného mixu je ponúknuť ľuďom čo najviac aktivít a možností a zabezpečiť tak život na ulici v každú hodinu dňa. K tomu je potrebné, aby mala štvrť minimálne dve alebo viac primárnych funkcií. Obytná štvrť by tak mala byť zároveň aj štvrťou na prácu aj oddych.
Dobrú štvrť tvoria väčšinou bloky budov s krátkymi vzdialenosťami. Malé bloky vytvárajú hustú sieť ulíc, ktorá umožňuje chodcom kedykoľvek odbočiť na nárožiach, vybrať si vlastnú cestičku a stále objavovať niečo nové.
Dobrú štvrť robí aj rozmanitosť budov. Okrem rôznych funkcií sú teda dôležité budovy rôzneho veku a stavu, ktoré ponúknu odlišné ceny nájmov pre ľudí z rozdielnych sociálnych skupín. V pestrej štvrti vedľa seba žijú umelci aj podnikatelia, deti aj dôchodcovia, študenti aj mladé rodiny.
Podľa Jane Jacobs má byť v štvrti dostatočná koncentrácia ľudí, či už tam bývajú, alebo tam sú z akýchkoľvek iných dôvodov. Tvrdí, že dostatočná hustota obyvateľstva vytvára viac bezpečia na ulici a komunity s lepšou kvalitou vzťahov a života. V jej dobe to bola kontroverzná myšlienka a konvenčný názor zastával presne opačné stanovisko.
Rozmanitá štvrť by teda mala napĺňať všetky štyri uvedené princípy. Ak jednému z nich nevyhovuje, neznamená to automatický neúspech, no časom môže naraziť na problémy s ďalším rozvojom.
Ako môže štvrti pomôcť rozmanitosť si môžete pozrieť na nasledujúcich príkladoch zo sveta.
Štvrť False Creek vo Vancouveri bola medzi prvými, kde sa uplatnili princípy Jane Jacobs a zaviedla sa politika cieleného developmentu štvrte smerom k zmiešaným funkciám.
False Creek je záliv v strede Vancouveru a kedysi bol priemyselným srdcom mesta. Po odsune priemyslu a veľkom požiari sa mesto rozhodlo znečistenú a zanedbanú štvrť revitalizovať, pričom najvýraznejším impulzom na jej prebudovanie bolo konanie Svetovej výstavy Expo 86.
Centrum mesta sa podarilo výrazne zahustiť postavením nových výškových budov s komerčnými aj obytnými funkciami. Vďaka veľkému počtu ľudí žijúcich v centre Vancouver nepotrebuje diaľnice, ktoré by spájali jadro mesta s jeho predmestiami.
Dôraz sa kládol na hromadnú verejnú dopravu a kvalitné verejné priestory s udržiavanou zeleňou. Vďaka tomu sa podarilo značnú plochu nábrežia sprístupniť chodcom a False Creek sa stalo obľúbeným miestom na oddych a zábavu. Tento spôsob územného rozvoja mesta dokonca získal aj vlastné pomenovanie a dnes je známy ako Vancouverizmus.
Kodaň je známa okrem iného aj tým, že sa tu varí dobré pivo. S históriou mesta je nerozlučne spätý známy výrobca Carlsberg, ktorý mal v Kodani svoj 33 hektárový pivovar vzdialený len dva kilometre od centra. Potom, ako sa rozhodlo, že sa výroba presťahuje, nastala otázka, ako lukratívne a rozľahlé priestory využiť.
Vedenie spoločnosti sa rozhodlo, že by tu mala vzniknúť nová štvrť. Ambíciou projektu bolo vytvoriť jednu z najlepších mestských štvrtí v Dánsku, pričom kvalita lokality nemala spočívať v jednej zaujímavej budove či inštitúcii, ale práve v rozmanitosti. Mali tu byť budovy s obchodmi a službami v prízemí, kanceláriami a bývaním na vyšších poschodiach, ale aj verejné plochy venované kultúre a nočnému životu.
V roku 2006 bola vyhlásená ideová súťaž, v ktorej spomedzi 218 návrhov z 35 krajín sveta zvíťazil koncept dánskeho ateliéru Etasis. Ten sa inšpiroval kvalitami stredovekých centier miest s typickou hustou zástavbou.
Projekt sa vyznačuje krátkymi a uzkými uličkami, nepredvídateľnosťou a mnohými veľkými aj malými námestiami a zároveň nadväzuje aj na starú sieť chodieb a pivníc pivovaru. Na kľúčových miestach vyrastú nové dominanty – deväť výškových budov, ktoré vytvoria základ identity štvrte. Súčasťou konceptu je aj návrh bohatého programu aktivít – kultúrne, spoločenské a športové udalosti, ktoré podporia plnohodnotný mestský život Carlsbergu.
Názov tejto amsterdamskej štvrte by sa dal preložiť ako Oblasť východného prístavu. Pôvodne to bol prosperujúci prístav slúžiaci na prekládku tovaru, no postupne prestal vyhovovať rastúcim nárokom kontajnerovej prepravy. V 80. rokoch sa preto mesto rozhodlo prebudovať prístav na primárne rezidenčnú štvrť, avšak už od začiatku sa tu počítalo s premiešaním funkcií. Súčasťou projektu tak boli aj kancelárie, nákupné centrum, ateliéry či tvorivé dielne.
Pri výstavbe častí Borneo a Sporenburg sa architekti inšpirovali úzkymi amsterdamskými domčekmi a vystavali štvrť s nízkou zástavbou a až neobvykle vysokou hustotou – sto bytov na hektár. Ak ste si tu kúpili parcelu, mohli ste si vybrať jedného zo sto architektov, ktorí na projekte spolupracovali a s ním si bývanie navrhnúť podľa vlastných požiadaviek. Vďaka tomu sa štvrť podarilo premiešať aj z hľadiska rôznych sociálnych a príjmových skupín obyvateľstva.
Karlín patrí k najžiadanejším a najrýchlejšie sa rozvíjajúcim štvrtiam v Prahe. Pôvodne priemyselná štvrť s nie najlepšou povesťou zažila v roku 2002 ničivú povodeň, ktorá zničila viacero domov. Trvalo rok, kým sa život v štvrti začal opäť vracať do normálu. Ničivá udalosť ale zároveň odštartovala intenzívnu výstavbu a modernizáciu štvrte.
Budovy, ktoré povodeň ustáli, sa postupne začali opäť prebúdzať k životu ako revitalizované kancelárske, rezidenčné a komerčné objekty. Moderná architektúra sa stala nástrojom, ako zdevastovanú časť mesta premeniť na príjemné miesto na prácu a život.
Dnes je Karlín miesto, kde sa dobre žije aj odpočíva. Podarilo sa sem úspešne pritiahnuť napríklad umelcov a štvrť v posledných rokoch ožila množstvom kaviarní, kultúrnych miest, luxusných reštaurácií či elegantných galérií. Karlín je dnes miesto, kde sa spája malé s veľkým, moderné s historickým a luxusné s obyčajným. Celé to vytvára pestrú zmes, kde si každý nájde to svoje.
Pri navrhovaní novej časti štvrte je potrebné uvažovať v širšom kontexte. Ako projekt do štvrte zapadne a akú pridanú hodnotu jej prinesie. Kvalitná architektúra a technológie sú dôležité, ale bez rešpektovania širších vzťahov by budovy, ulice a verejné priestory nikdy neožili.
V okolí zóny Nové Nivy sa dnes nachádza množstvo rezidenčných oblastí. Doslova cez cestu je jedno z najstarších bratislavských sídlisk a presne na opačnej strane momentálne vyrastajú vežiaky, ktoré naopak ponúknu najmodernejšie luxusné bývanie.
Projekty Nových Nív doplnia existujúcu aj plánovanú rezidenčnú funkciu dôležitou administratívnou, komerčnou aj dopravnou funkciou. Kým Twin City, Nové Apollo či Nivy Tower prinesú množstvo nových pracovných miest, Stanica Nivy zase ponúkne ľuďom množstvo obchodov a služieb, kvalitnú dopravu a miesta, kam ísť za športom, oddychom a zábavou.
Pozrime sa bližšie na to, ako presne jednotlivé projekty Nových Nív ovplyvnia diverzitu a tým aj kvalitu celej oblasti Nív.
Podľa jedného z princípov nového urbanizmu bude štvrť úspešná najmä vtedy, ak ponúkne čo najväčšiu rôznorodosť v možnostiach trávenia času.
Preto už dnes v Twin City nájdete v prízemí pestrý mix prevádzok od kaviarní a reštaurácii po malé obchodíky a drobné služby. Twin City je priestorom, kde spoločne fungujú malé startupy aj veľké nadnárodné firmy, stretávajú sa tu študenti, freelanceri, či skúsení manažéri a podnikatelia, teda pestrá komunita ľudí z rôznych profesií a oblasti záujmu.
Pre nájomcov aj širšiu verejnosť náš tím starostlivo pripravuje sezónne akcie aj pravidelný program. Bežne sa tu konajú rôzne vzdelávacie večery či kreatívne workshopy.
Cez ulicu sa dokončuje Stanica Nivy, ktorá toho ponúkne ešte omnoho viac. Zelená strecha stanice bude priestorom na šport a oddych. Nájdete tu bežeckú dráhu, exteriérovú gym zónu, streetball ihrisko, lezeckú stenu a ďalšie aktivity. A to všetko na zelenej, verejne prístupnej ploche, o rozlohe dvoch futbalových ihrísk. A to doslova v strede mesta.
O poschodie nižšie sa bude nachádzať tržnica s ponukou čerstvých sezónnych potravín. Prvé dve podlažia sú venované pestrej skladbe obchodov a služieb a v podzemí je umiestnený moderný autobusový terminál, ktorý prispeje k stálej prítomnosti ľudí v oblasti.
Súčasťou novej štvrte budú aj nové verejné plochy – napríklad námestie o veľkosti Hlavného námestia a pasáže medzi budovami s aktívnym parterom a drobnými prevádzkami v budúcom projekte Mlynské nivy Košická.
Každý z projektov v zóne Nové Nivy je koncipovaný ako súčasť väčšieho, rozmanitého celku. Jednotlivé budovy s rôznym zameraním a architektúrou tu vytvárajú mozaiku funkcií, vďaka ktorej je štvrť pestrá a živá.
Projekt Twin City je napríklad zostavený zo samostatných blokov A, B, C a veže Twin City Tower. Takéto usporiadanie vychádza z ľudskej mierky: dodržiava ideálnu dĺžku ulice do 100 metrov, ale aj správny rytmus striedania prevádzok pri fasáde, aby bola prechádzka popri nej zaujímavá. Viac o ľudskej mierke a dizajne aktívnych ulíc sa dočítate v samostatnom článku.
Bloková štruktúra Twin City je zároveň navrhnutá tak, aby prirodzene rešpektovala tradičnú historickú zástavbu. Prechodové ulice nadväzujú na Továrenskú ulicu a pešia promenáda medzi blokmi A,B,C a Twin City Tower je predĺžením a pokračovaním Grösslingovej ulice.
S podobnou filozofiou sme navrhovali aj ostatné projekty na Nivách ako CBC či Nové Apollo. Viac o tom, prečo je dôležitá ľudská mierka a správny rytmus blokov či fasád sa dočítate v našom článku o aktívnom živote na úrovni ulice.
Štvrť by mala ponúknuť zmes budov nielen z hľadiská funkcií, ale aj veku a stavu. Ponuka rôzneho typu budov zabezpečuje, že v štvrti bývajú ľudia z viacerých sociálnych skupín, ktorí si môžu dovoliť rôzne ceny nájmov.
Nivy ponúkajú v tomto ohľade pestrú paletu možností. Na jednej strane je tu celý rad pôvodných domov, napríklad jedno z najstarších sídlisk v Bratislave – štvrť 500 bytov, ktorá je čoraz populárnejšia medzi mladými rodinami a študentmi hľadajúcimi svoje prvé bývanie. Podobne aj ďalšie časti ako Dulovo námestie a okolie, Bellušove domy či Ružová dolina a okolie Medickej záhrady.
Na druhú stranu sú tu moderné projekty ako Sky Park, ktorý ponúka jedny z najluxusnejších a najdrahších bytov v hlavnom meste. V štvrti je potom celá kopa ďalších moderných rezidenčných projektov rôzneho typu, ktoré sa už stavajú alebo sa začnú v blízkej dobe ako Zwirn, Pari, Ister Tower a podobne. V štvrti nájde nové bývanie približne viac ako 14-tisíc ľudí vo viac než 5500 nových bytoch.
Tieto obytné kapacity doplnia práve projekty s administratívnou, komerčnou, oddychovou a dopravnou funkciou, medzi ktoré patria projekty na Nových Nivách či projekty CBC, Nové Apollo a podobne, ale aj nová infraštruktúra či cyklocesty, ktoré v tejto zóne prevažne nikdy neboli.
Husté mesto na menšej ploche je efektívnejšie a tým aj ekologickejšie. Ľudia bývajú, pracujú a oddychujú na jednom mieste, bližšie pri sebe, nie sú odkázaní presúvať sa na preťažené predmestia.
Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, Bratislava nemá veľkú hustotu zastavania. Napríklad taká Viedeň je Bratislave rozlohou podobná, no žije v nej takmer trikrát toľko ľudí.
Namiesto vytláčania ľudí smerom von z mesta, je tak zmysluplnejšie “vypĺňať” zanedbané a nevyužívané oblasti a prinášať do nich nové funkcie tak, aby ľudia ktorí tu budú bývať, našli v bezprostrednom okolí všetko, čo potrebujú pre plnohodnotný mestský život. Hoci to tak nemusí vyzerať, premena tzv. “brownfieldov” na polyfunkčné mestské štvrte je ten najekologickejší prístup k rozvoju miest. Rovnakou transformáciou vznikajú aj Nové Nivy, ale aj mnoho ďalších štvrtí v Európe.
Nové Nivy vyrástli v dlhodobo nepoužiteľnej a obyvateľmi nevyužívanej časti a zaplnili tak “biele miesto” na mape Bratislavy. Nové kancelárie, verejné priestory, obchody, služby, reštaurácie, kaviarne, zeleň – to všetko pritiahne do nového centra ľudí, oživí celú zónu a potiahne dopredu aj okolité ulice, štvrte a v konečnom dôsledku celé mesto.
Dnes je už jasné, že štvrte so zmiešanými funkciami, hustou blokovou štruktúrou a aktívnymi ulicami vytvárajú plnohodnotnejšie prostredie na život. Našim cieľom je preto prispieť spolu so všetkými developermi v okolí k vytvoreniu úspešnej a progresívnej štvrte, ktorá tieto kritéria naplní.
Nepôjde to bez nadšenia, odhodlania a snahy hľadať čo najlepšie riešenia. Veríme však, že hoci to nebude zo dňa na deň, aj Bratislava má šancu stať sa mestom ako je Berlín či Kodaň. Toto vnímame na Nových Nivách ako výzvu – ambicióznu, ale nie nereálnu. Aby sme ju spoločne naplnili, budeme musieť pracovať s otvorenou mysľou, zmeniť doterajší pohľad na rozvoj miest a pohnúť sa z miesta. Fyzicky, aj mentálne.
Titulná foto: Unsplash, autor: Oliver Cole