Už pred viac ako storočím bola zóna Nivy centrom priemyslu, práce a významným dopravným uzlom. Nachádzala sa tu železničná stanica a sieť koľajníc, ktoré neskôr vystriedali autobusové linky do celého sveta. Dnes na existujúcu tradíciu nadväzuje aj nová stanica Nivy, ktorá pomohla posunúť celú štvrť Nové Nivy do 21. storočia.
V článku sa dočítate:
Hľadáte inšpiráciu, kam sa vydať na výlet? Ak áno, určite vás týmto článkom navnadíme. Pripravili sme si totiž niekoľko tipov na nádherné miesta, kam sa pohodlne dostanete priamo z autobusovej stanice Nivy, a to za menej ako hodinu.
Mlynské nivy sú už oddávna rušnou tepnou Bratislavy. Svoju výrobu na nich sústredilo množstvo tovární, združovali sa tu inovátori, ale aj kreatívne profesie. Z toho vyplýva tiež významná úloha Nív ako dôležitého dopravného uzla v železničnej, a neskôr aj v autobusovej doprave.
Ešte v 19. storočí pretekalo týmito miestami rameno Dunaja. Približne v línii ulice Mlynské nivy viedla významná cesta do Prievozu. Cez vodu sa tu prechádzalo po drevenom moste, ktorý sa nachádzal na dnešnej križovatke s Košickou ulicou.
Lokalita bola však vždy dôležitá aj pre svoje dopravné napojenie. História železničnej prepravy na Mlynských nivách začala v roku 1840, a to vybudovaním konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura a neskôr cez Trnavu až do Serede. Išlo o prvú železnicu v uhorskom kráľovstve vôbec. Najstaršiu staničnú budovu v Uhorsku nájdete dodnes na križovatke Krížnej a Legionárskej ulice a je známa ako budova Prvej konskej železnice. Jej trať ďalej pokračovala poza Ondrejský cintorín, pretínala cestu do Prievozu a pokračovanie Dunajskej ulice, pričom končila pri dnešnom hoteli Carlton. V tej dobe však boli za traťou z väčšej časti iba mokrade a lúky. Najvýraznejší impulz pre rozvoj celej oblasti Nív prišiel až o 50 rokov neskôr, v roku 1890.
Železničná stanica za Ondrejským cintorínom
Ešte v 80. rokoch 19. storočia bola Bratislava prepojená s pravým brehom Dunaja iba prostredníctvom pontónového mostu, ktorý fungoval od roku 1825. Ak však stúpla hladina vody, často bol prechod cez neho neistý alebo nemožný.
Deň pred Silvestrom v roku 1890 sa Bratislava konečne dočkala prvého pevného mosta. Meno získal po cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý ho prišiel aj slávnostne otvoriť. Vybudovanie Mosta Františka Jozefa (predchodcu dnešného Starého mosta, pozn.) prispelo nielen k lepšiemu prepojeniu brehov Dunaja, ale aj k vzniku ďalších železničných tratí, s čím úzko súvisel aj s rozvoj priemyselnej oblasti na Mlynských nivách.
Novovzniknutá železničná trať tak viedla do Prešporku z maďarského Szombathelyu. Po prechode cez most ponad Dunaj pokračovala po Dostojevského rade, Lazaretskej ulici až za Ondrejský cintorín. Čiastočne sa pritom využili násypy vybudované už pre konskú železnicu.
Za Ondrejským cintorínom, približne v miestach, kde dnes stojí centrála VÚB Banky a CBC Bratislava, už vtedy stála železničná stanica. Niesla názvov Bratislava-Nové Mesto. Pôvodne síce slúžila iba ako zoraďovacia stanica najmä pre nákladnú dopravu, no po vybudovaní Mosta Františka Jozefa jej význam výrazne stúpol.
Rušná stanica zahalená do „egyptskej tmy“
Stanica Bratislava-Nové Mesto a dostupnosť koľajovej dopravy tiež pomohla rýchlemu rozvoju priemyslu v lokalite. Uľahčovala dopravu surovín, vývoz hotových produktov, ale aj pohodlný presun pracovnej sily. Zo stanice sa odpájali koľaje, ktoré viedli stredom ulice Mlynské nivy a z nich sa odpájali odbočky k okolitým továrňam. Tie ste mohli na ulici nájsť ešte pred pár rokmi.
Zo Žitného ostrova sem do okolitých tovární denne dochádzalo množstvo pracujúcich – spomeňme napríklad známu rafinériu Apollo, továreň Gumon či fabriku na káble Kablo. Od roku 1895 pribudla aj trať vedúca smerom na Dunajskú Stredu, neskôr na Komárno. Aj vďaka tomu počet cestujúcich a prepraveného tovaru neustále rástol. Potreba rozšírenia dopravy v meste bola preto opäť aktuálna. O rok neskôr tak v Prešporku vybudovali aj električkovú trať, ktorá viedla zo stanice Bratislava-Nové Mesto cez Dostojevského rad až k dnešnému Šafárikovmu námestiu. Ak ste sa však chceli dostať zo stanice ďalej do mesta, mali tu svoje stanovište aj konské záprahy – fiakre. Tými sa cestujúci mohli za poplatok odviezť do mesta.
Stanica sa pôvodne budovala podľa vtedajších noriem ako stanica druhej triedy. Po zvýšení dopravných nárokov sa však nevyhla dobovej kritike. Zo začiatku totiž nemala ani prístup k vode či elektrine. Jej osvetlenie zabezpečovali iba petrolejové lampy. Cestujúci sa sťažovali na „egyptskú tmu“ a v dobovej tlači sa písalo o tom, že: „Cudzinec, ktorý príde do Bratislavy na túto stanicu, si môže myslieť, že prišiel do zapadákova, nie do veľkomestskej, elegantnej Bratislavy.“ Na stanici preto postupne vybudovali nové osvetlenie a vodovod, ale aj sklad múky či „ohrievareň“ pre zamestnancov.
Ako sa Bratislava rozširovala, železničná trať v centre mesta začala čoraz viac prekážať dôležitým komunikáciám. V novom územnom pláne sa rozhodlo o vybudovaní koľajového „obchvatu“ medzi Mostom Františka Jozefa a Hlavnou stanicou vedúcim cez Prievoz. V súvislosti s vybudovaním novej stanice na tejto trase bola stanica Bratislava-Nové Mesto premenovaná na Bratislava-Nivy.
Rozsah dopravy na nej aj vďaka novšej trati postupne klesal. Posledný vlak z Komárna sem prišiel v roku 1962 a z Rusoviec v roku 1972. Budovu železničnej stanice Bratislava-Nivy úplne zbúrali v roku 1984. Pôvodne sa uvažovalo, že na jej mieste vyrastie depo rýchlodráhy, práce ale boli zastavené a trať odstránená. Postupne zanikli aj priemyselné podniky na Mlynských nivách a s nimi aj nevyužívaná vlečková koľaj.
Prvá autobusová stanica na Nivách
V rovnakom roku ako sa uzatvárala železničná stanica Bratislava-Nivy, len kúsok od nej otvárala svoje brány najväčšia autobusová stanica na Slovensku. Jej výstavba trvala osem rokov, medzi rokmi 1975 až 1983, a architektkou projektu bola Ing. arch. Valéria Triznová.
Pôvodne sa autobusová stanica pre diaľkové spoje nachádzala pri Avione na Floriánskom námestí. Medzištátnej doprave v tom čase dominovali autobusy a mesto preto potrebovalo novú modernú stanicu, ktorá by splnila stúpajúce nároky. Postaviť stanicu na Mlynských nivách bolo pritom logickým rozhodnutím – autobusová stanica v širšom centre mesta s výhodnou polohou je pre diaľkovú dopravu ideálnym riešením. Slávnostné odovzdanie sa konalo v auguste 1983 a zúčastnili sa ho vtedajší poprední štátni funkcionári ako Gejza Šlapka, Ignác Janák, ale aj vtedajší minister vnútra Štefan Lazar či primátor Bratislavy Ladislav Martinák.
Nová moderná stanica bola schopná v čase svojej najväčšej slávy obslúžiť až 20 miliónov ľudí. Disponovala 38 nástupišťami a 10 výstupišťami, pohyblivými schodmi, poštou, zmenárňou, reštauráciou či dispečerským centrom s nepretržitou prevádzkou. Jej súčasťou mal byť pôvodne aj 13-poschodový vežiak. Ten však nakoniec nepostavil.
Autobusová stanica Mlynské nivy slúžila svojmu účelu 34 rokov. Za tú dobu neprešla väčšou rekonštrukciou, čo sa odrazilo na jej zanedbanom stave. Nakoniec bola zatvorená 1. októbra 2017 a následne sa začalo s jej asanáciou.
Dočasná stanica na Bottovej
Dňom zatvorenia starej stanice svoje brány otvorila dočasná autobusová stanica na Bottovej. Na jej výstavbu developer HB Reavis investoval 6,5 milióna eur. Stanica disponovala dokopy 34 nástupišťami a piatimi výstupišťami. Nechýbala ani komfortne vybavená čakáreň s bezplatnými toaletami či verejnou wi-fi sieťou, obchodné prevádzky, cyklostojany, miesta na dobitie telefónov alebo úschovňa batožiny. Svoju funkciu plnila až do septembra 2021, kedy sa začala nová etapa nielen diaľkovej autobusovej prepravy v meste, ale aj štvrte Nové Nivy.
Nová autobusová stanica preniesla štvrť do 21. storočia
Novovzniknutá stanica Nivy a s ňou úzko previazané nákupné centrum slávnostne otvorili svoje brány 30. septembra 2021. Nivy do lokality priniesli viacero funkcií. Doplnili ju o množstvo obchodov, služieb, autobusovú stanicu na svetovej úrovni, zelenú strechu pre aktívny oddych a relax, ale aj bohatú gastro zónu. Po roku pôsobenia si našla svoje miesto nielen na mape Bratislavy, ale stala sa aj vyhľadávaným miestom pre domácich či zahraničných návštevníkov.
